• ACCIDENTS IN THE PERCEPTION OF TIME

    Modes of perception: between channels:
    Wordless days, years, periods.
    Centuries of drawing with black lead, or burnt sienna on the rock.
    Restless scratches. Silhouettes of clumsy figures.
    A tangle of lines (animals in motion).
    Millennia of the word: winding of words around the body, lashing,
    silhouettes of clumsy sentences. Space behind them.
    Muting: and a surge of noisy images. Unravel. Span.
    Look like you understand.
    A hand for joy: draw.
    A hand.
    A hand: survive, kill.
    A mouth for the voice (play, cheat). Open. For someone else.
    Like with like (Picasso in the cave). And bridges!
    For yourself. For someone else.... more »

  • ANAMNÉZA

    Otec zomrel v 37 rokoch na chorobu srdca,
    matka žije, syn zdravý, anamnéza
    z psychiatrického hľadiska
    bezvýznamná.
    Bežné detské choroby,
    nelieči sa, lieky neberie,
    pred siedmimi rokmi operácia brucha:
    vnútorné zranenie po bodnutí nožom.
    V slobodnom povolaní. Inak čašníčka.
    Žije sama, t. č. na ubytovni, fajčí 10 cigariet denne,
    pije 2-3 litre vína za týždeň.
    Na svitaní ju susedka našla
    na balkóne polonahú
    vyklonenú cez zábradlie.
    Kričala, že konečne nastal čas.
    Je pri vedomí,
    kontaktná,
    dezorientovaná,
    používa vulgarizmy.
    Po 14 dňoch hospitalizácie
    stabilizovaná, nálada prejasnená,
    výborne odpovedá na liečbu.
    Dnes ráno prepustená
    do ambulantnej
    starostlivosti.... more »

  • BACK

    Everything seems ok.
    Rabbis study in the Lublin yeshiva again
    even if the Jewish Quarter
    is still razed to the ground.
    Trains leave just about on time.
    We can rely on tannoys or taxis turning up
    and underground passages cave
    in only once every hundred years.

    The smelly couchette only slightly gave me the boke
    and looking at the wizened
    hulking sleeping cars with curtains
    I'm even happy.
    I sit opposite a Girl Scout
    in a nylon skirt. A steam iron
    has left its footprint of fine dots
    clearly on her haunch.

    Dozing off, I can't make out
    whether sometimes just behind my back
    a bulging bottom has plonked down on the bench
    or the train at long last has begun to move.
    The only thing that gets to me
    is the storks that really nest on chimneys
    or on tall poles
    exactly as in fairy tales.... more »

  • CASE HISTORY

    Father died aged 37 from heart disease,
    mother living, son healthy,
    psychiatric history
    insignificant.
    Common childhood illnesses,
    no current treatment or medication,
    stomach operation seven years ago:
    internal injuries following stab wound.
    Works as a freelancer, also a waitress.
    Lives alone, in a hostel, smokes 10 cigarettes a day,
    drinks 3 - 4 bottles of wine a week.
    Found by a neighbour at dawn
    on a balcony, half-naked
    leaning over the railing
    shouting that at last the time had come.
    She is conscious,
    capable of communicating,
    disorientated,
    using obscenities.
    After 14 days of hospitalisation
    stabilised, mood lightened,
    response to medication excellent.
    This morning released
    to outpatient
    care.... more »

  • FOTOGRAFIE

    1
    Krajina - mapa.
    Domy rozmetané po okolí
    alebo celkom spláchnuté,
    zvyšky námestí,
    križovatky s dokonalým povrchom,
    dôkladne vykreslenými pruhmi,
    čierna-biela,
    ani stopy po krvi,
    opustená stavebnica,
    len cesta sa vpíja do blata,
    alebo blato oblizuje cestu.

    Chlapčiatko stratilo záujem,
    loptou už dribluje na inom ihrisku.



    2
    Tisíce pramienkov, bystriny, prítoky
    bežia po skalách, mohutnejú,
    napredujú, hučia,
    a ak sa potkneš,
    najskôr ťa obídu ako okruhliak,
    dokonca niekto zastane, zahatá prúd,
    ďalší už preskočia, potiahnu,
    prejdú po,
    podupú -

    o čosi ďalej,
    šikmo dolu,
    v červenej páľave
    jediná kvapka skĺzne trubicou,
    dopadne na kameň, odskočí, zasyčí,
    zvyšné sa vyparia po ceste -

    drsný a suchý
    jazýček
    oblizne mi ruku:

    ešte.



    3
    Niekde na okraji vnímania
    sa litosferické dosky
    na sekundu pohnú,
    chrbát sa vystiera,
    stavce praskajú,
    posunie sa zem,
    obryňa zazíva,
    a čo do útrob napadá,
    to bez váhania strávi.



    4
    Krajina - pohľadnica.
    Kontajnery, škatule,
    vrcholky domov zaryté v hline.
    V obrovských prasklinách chodníkov
    čelia nájazdom zberačov už iba dosky,
    papiere a tehly.
    Na prázdnom priestranstve ostali dva stromy.
    Nebeský pokoj
    - alebo takmer nebeský -
    na katedrále bez veží
    sa trosky stále ježia ako vlasy.



    5
    Sme hodinári.
    Ja a môj malý syn.
    Má dva budíky. Vraví:
    Chcem, aby tieto budíky
    boli vedľa seba.
    Tento bude Vedľa
    a tento Seba.

    Tvoriť svet zo slov.
    Z ničoho:



    6
    Krajina - kulisa.
    Kedysi honosné budovy,
    paláce modernity,
    vysoká železničná centrála
    s povybíjanými oknami,
    stanica, hotel, obchodný dom,
    nemocnica, na kopci vila,
    obďaleč sídliská,
    kartóny, betón, sklo,
    popraskaný brizolit,
    sadnuté múry, nánosy nečistôt,
    kostry miest v priveľkom priestore.
    A hordy vandalov
    na nízkych koníkoch
    obsadzujú vzdialené pobrežia,
    veď je kam putovať,
    stále je čo jesť,
    a všetko staré sa predsa dá
    dohľadať v archívoch,
    ale kto by to už hľadal.



    7
    Nie všetko je márne.
    Občas sa tráva zachveje,
    riasy sa zdvihnú a poodhalia pohľad.
    Dívaš sa na mňa. Vidíš ma.
    Dnes sa mi vlasy nezosypú do čela,
    frontálny záber nezruší rýchly strih,
    neschovám sa zase za monitor,
    dnes spočinieme na osi našich pohľadov
    vo výške očí
    (netreba vždy chcieť dôjsť až do neba)
    a prenesieme pohľad sponad stola
    vedľa,
    do spálne alebo na koberec.



    8
    Sliznice, klky, tkanivá, bunky, cytoplazma,
    vlákenká, zriasené zhluky
    - šmahom ruky rozvrátený svet.
    Podstata zostáva nemenná:
    jeden organizmus pohlcuje iný,
    vystaví paláce na jeho základoch.
    Hemoragický šok, štúdium obsahu nočníka,
    vonkajšie príznaky, vpadnuté oči, sucho v ústach,
    malátnosť. Mdlý úsmev. Bez úsmevu.
    Alebo celkom bez príznakov:
    náhly pád zo schodov priamo do kómy.
    Potrhaná, porezaná, rozškrabaná
    pokožka aspoň dovoľuje sledovať
    proces hojenia.
    Nepočujem, či sa mi vnútri trhajú vlhké nitky.
    V panike pozorujem kožu.
    Musí predsa odrážať, čo sa deje dnu!
    No mikrosvetu odpovie makrosvet.
    Ďalšie mestá sa kdesi v diaľke
    s dunením a bez odporu zrútili.



    9
    Vinieme sa k sebe v starom dome,
    keď ním otriasajú stavebné práce v podkroví.
    Skrývame sa za dvojité sklá a hrubé múry,
    pod stropom, čo nadnáša už iba preteplený vzduch.
    Detskú postieľku sme prirazili k našej,
    aby sme sa cítili bezpečnejšie,
    kým vietor kmáše
    otvorenú strechu a kým ju slnko bieli
    ako trepanovanú lebku už storočia mŕtveho pacienta.



    10
    Spíš. Prach na nábytku sa ani nepohne.
    Parkety nevŕzgajú.
    Aj náš syn ešte spí.
    Len na stenách, medzi hračkami,
    v knižnici aj pod kredencom,
    v kúpeľni za práčkou,
    vedľa pohovky a na okennom ráme
    zúrivo, neúprosne tikajú jeho hodiny.... more »

  • IN TIDES

    They simply came out of the woods.
    As a herd, slowly,
    they made their way to the city,
    hooves clopping
    on asphalt.
    Traffic parted
    as cars pulled over
    to the side of the road.

    Roes and does
    headed for the suburbs
    kneeling in front of gates,
    on lawns.
    Folding down their bodies
    on pavements, on roadways,
    at crossroads.
    They bleat at us monotonously,
    but baulk
    when we reach
    to stroke their heads.

    Every day
    new and novel species
    appear, get used to us.
    They approach us,
    look us in the eye,
    lead us out to sea.

    Without fear
    together
    we stop breathing.... more »

  • LETO NEODCHÁDZA

    Leto neodchádza, zostáva ako zápal na vydýchaných cestách,
    teplý kameň, ani stopy po krokoch (a predsa vlhký vzduch):
    rany sa nehoja, rovnaký pohyb každé popoludnie - rukou si
    z očí zotrieť prach a olej z rozohriatych kolies. Október.

    Ani nie návrat: trvanie v štrbinách, mesto si nepamätá,
    nechceš si ani ty: stŕpnuté chodidlá, popraskané ruky, prečo si nepriznať -
    úžina, pasáž, spoza rohu sa namiesto (istej) spomienky vynorí
    ulica. Ďalšia. Rovnaká.

    A na peróne šialenec, načisto opustený
    (nikto sa ho už neľaká), prestupná stanica Réaumur-Sébastopol:
    na samom vrchu spí človek v ponožkách,
    z jednej mu trčí obväz, no iba málokto si trúfne zakryť nos.

    Za oknom bez roliet sa ktosi opíja,
    celkom sám, za oknom s roletou si premaľúvam tvár,
    nevetrám, potichu vzývam telefón,
    až napokon zaspím.... more »

  • METEOR

    Pripravili sme ti strašnú smrť.
    Nechali sme ťa klbčiť sa so šelmami.
    Mysleli sme si, že si jednou z nich.
    Dovolili sme ti skrížiť
    mliečne zuby s ihličkami,
    lastúry mäkkých nechtov s pazúrmi.

    Naše predĺženie,
    ružová niť zauzlená v živom
    klbku chlpov, šliach
    a pružných kostí,
    uprostred umelého pralesa,
    ktorý treba trikrát denne zalievať,
    aby sa nezmenil na pustatinu,
    akou bol doteraz:

    pokojná, nenápadná chvíľa
    zauzlenia. Skok do ticha
    rytmizujú iba
    milióny cikád.

    Posledné úvahy šesťročného:
    Kto vystrihol slnko,
    aj keď páli,
    kto nám ho neúnavne
    ponad hlavy posúva?
    Kto si po oblohe púšťa meteory?
    Je svet taký, aký ho vidím?
    Som naozaj tým,
    kým si myslím, že som
    bol?... more »

  • METEOR

    We prepared a terrible death for you.
    We left you to brawl with wild beasts.
    We thought you were one of them.
    We let you parry fangs with milk teeth,
    claws with the shells of your soft fingernails.

    Our prolongation,
    pink thread tangled up in life
    a ball of hair, tendons
    and pliable bones.
    In the middle of a man-made
    rainforest in need of water three times a day
    so it won't alter in the wilderness
    from what it's been up to now.

    A calm unobtrusive moment
    of entanglements. A leap into silence
    only millions of cicadas
    rhythming.

    The last reflections of a six-year old:
    Who cuts off the sun
    even when it's burning,
    who never gets tired
    pushing it over our heads?
    Who drifts meteors
    across the sky?
    Is the world so, as I see it?
    Am I really
    who I think I
    was?... more »

  • NEHODY VNÍMANIA ČASU

    Režimy vnímania: medzi kanálmi.
    Bezslovné dni, roky, obdobia.
    Storočia kreslenia tuhou, pálenou sienou do skaly.
    Nepokojné vrypy. Obrysy nešikovných postáv.
    Spleť línií (zvierat v pohybe).
    Tísícročia slova: ovíjanie slov okolo tela, bičovanie tela,
    obrysy nešikovných viet. Priestor za nimi.
    Stíšenie... a nápor hlučných obrazov. Rozuzliť. Preklenúť.
    Tváriť sa chápavo.
    Ruka pre radosť: kresliť.
    Ruka.
    Ruka: prežiť, zabiť.
    Ústa pre hlas (hrať, klamať). Otvárať. Pre druhého.
    Rovnaké k rovnakému (Picasso v jaskyni). A mosty!
    Pre seba. Pre druhého.... more »

  • PHOTOGRAPHS

    1
    A landscape - a map.
    Houses scattered around
    or completely washed away,
    remnants of squares,
    intersections with perfect surfaces,
    carefully-drawn lanes,
    black-white,
    not a trace of blood,
    an abandoned construction set,
    only the road is absorbed by mud
    or mud licks the road.

    A little boy has lost interest,
    dribbling the ball on another playground.



    2
    Thousands of springlets, streams, feeders
    run on the rocks, growing wider,
    advancing, roaring,
    and if you stumble,
    first they go round you like a pebble,
    someone stops, dams the stream,
    other ones leap over, pull,
    walk on,
    trample -

    a bit further,
    down aslant,
    in the red heat
    the only drop slides down the tube,
    falls on a stone, bounces off, sizzles,
    the rest evaporate by the way -

    a rough, dry
    little tongue
    licks my hand:

    more.



    3
    Somewhere on the fringe of perception
    lithospheric plates
    move somewhat,
    the back straightens,
    vertebrae crack,
    the earth moves,
    the giantess yawns,
    and immediately digests
    all that falls inside.



    4
    A landscape - a postcard.
    Containers, boxes,
    the noses of houses dug into the soil.
    In the giant pavement cracks
    invasions of scavengers are confronted with only boards,
    papers and bricks.
    On an empty ground two trees remained.
    Celestial peace
    - or almost celestial -
    on the cathedral without towers
    ruins rise up like hairs standing on end .



    5
    We are watchmakers.
    Me and my little son.
    He has two alarm clocks. He says:
    I want these two alarm clocks
    to be next to each other.
    This one will be Next to
    and this one Each other.

    Create the world from words.
    From nothing:



    6
    A landscape - scenery.
    Once magnificent buildings,
    palaces of modernism,
    tall railway headquarters
    with all their windows smashed,
    a station, a hotel, a department store,
    a hospital, a villa on the hill,
    nearby, housing estates,
    cardboards, concrete, glass,
    cracked stucco,
    sagging walls, layers of dirt,
    skeletons of cities in too vast a space.
    And hordes of vandals
    on short-legged horses
    occupy distant shores,
    there is still a place to travel to,
    things to eat
    and anything old can be
    looked up in archives
    but hardly anyone would do it.



    7
    Not everything is in vain.
    Now and then grass trembles,
    lashes rise, revealing the gaze.
    You look at me. You see me.
    Today my hair won't fall over my face,
    a cut won't ruin the frontal image.
    I won't hide behind the screen again,
    today we'll rest on the axis of our looks
    at eye level
    (you needn't always wish to go as far as heaven)
    and move our gaze from above the table
    nearby,
    into the bedroom or onto the carpet.



    8
    Mucous membranes, villi, tissue, cytoplasm,
    fibrils, folded clusters, geometrical figures,
    - a world ruined at a stroke.
    The substance remains constant:
    one organism absorbs another,
    building palaces on its foundations.
    A haemorrhagic shock, studying the contents of the chamber pot,
    external signs, sunken eyes, dry mouth,
    fatigue. A faint smile. Without a smile.
    Or without any symptoms:
    a sudden fall from the staircase right to coma.
    The torn, cut, scratched
    skin at least allows
    the healing process to be observed.
    I can't hear moist threads tear inside me.
    I observe the skin in panic.
    It must reflect what goes on inside!
    But macro world replies micro world.
    Somewhere in the distance other cities
    collapsed with rumbling or resistance.



    9
    We are embracing each other in an old house,
    when it shakes with construction works in the loft.
    We hide behind double glazing and thick walls,
    under the ceiling held up by the warmed air.
    We pushed the cot close to our bed
    to feel safer,
    while the wind rattles
    the open roof and the sun whitens it
    like a trepanned skull of a patient dead for centuries.



    10
    You sleep. The dust on the furniture doesn't stir.
    The parquet floor isn't squeaky.
    Our son still sleeps, too.
    Only on the walls, among the toys,
    in the bookcase and under the cupboard,
    in the bathroom behind the washing machine,
    next to the sofa and on the window frame
    his clock ticks fiercely, without mercy.... more »

  • SLAPOVÉ JAVY

    Jednoducho vyšli z lesa.
    Celé stádo pomaly
    vykročilo k mestu,
    kopýtka klopú
    na asfalt:
    autá sa rozostúpia,
    vylejú sa z ciest.

    Srny a srnce
    zamierili k domom,
    pokľaknú pred bránami,
    skladajú telá na trávniky,
    chodníky, vozovku
    i križovatky.
    Monotónne bľačia,
    no odvracajú hlavy,
    ak ich chce niekto pohladiť.

    Každý deň
    nové a nové druhy
    strácajú plachosť.
    Prichádzajú k nám,
    hľadia nám do očí,
    vedú nás k moru.

    Bez strachu
    spolu prestávame dýchať.... more »

  • SPÄŤ

    Všetko sa zdá byť v poriadku.
    V lublinskej ješive opäť študujú rabíni,
    hoci židovskú štvrť
    nechali zrovnanú so zemou.
    Vlaky chodia viac-menej načas.
    Dá sa spoliehať na hlásenia i na príchody taxíkov
    a podzemné chodby
    sa rúcajú len raz za sto rokov.

    Už mi takmer nevadia smradľavé kupé,
    a pri pohľade na pradávne
    mohutné lôžkové vozne so záclonkami
    sa dokonca poteším.
    Usadím sa oproti skautke
    v umelinovej sukni. Na boku sa jej
    črtá pečať naparovacej žehličky, vidno hrot
    i zreteľne vykreslené bodky.

    V polospánku už neviem rozlíšiť,
    či niekde za mojím chrbtom práve
    dosadá na lavicu obrovský zadok,
    alebo sa vlak začal konečne rozbiehať.
    Prekvapí ma iba to,
    že bociany skutočne hniezdia na komínoch
    alebo na vysokých stĺpoch,
    presne ako v rozprávkach.... more »

  • THE SUMMER IS NOT GOING AWAY

    The summer is not going away, it sticks around like an inflammation on stuffy roads
    warm stone, no trace of footsteps (and yet humidity in the air):
    wounds are not healing, the same movement every afternoon -wiping
    the dust from one's eyes and the oil from hot wheels. October.

    No way back either: continuance in crevices - the city doesn't remember,
    nor do you wish to: numb feet, chapped hands, why not admit -
    a straight, a passage, a street appearing around the corner instead of (a certain) memory
    Another one. The same one.

    And a mad man on the platform, completely desolate
    (no one is scared of him any more), change at Réaumur-Sébastopol:
    at the very top a man is sleeping in his socks,
    a bandage sticking out of one, but hardly anyone dares cover their nose.

    Behind the window without blinds, someone gets drunk,
    quite solitary, behind a window with a blind I redo my make-up,
    I don't air the place, I silently implore the telephone,
    till finally I fall asleep.... more »